Psychologička Lívia Johanová: Deti potrebujú predovšetkým ľudský kontakt, ten im obrazovka televízie nemôže ponúknuť

Mami, prosím, nevypínaj mi telku! Ešte túto poslednú rozprávku! Aj z vašej obývačky sa ozývajú podobné vety? Televízia sa dnes stala súčasťou života aj tých najmenších detí a sledovanie rozprávok je na ich dennom programe. Vie byť pre ne dobrým sluhom, ale aj zlým pánom, ak sa jej sledovanie nereguluje správne. Ako si však z takého širokého balíka televíznej ponuky vybrať ten obsah, ktorý je pre deti najvhodnejší? Odpovedala nám psychologička Lívia Johanová z Rodinného centra mamy Margity, Saleziánskeho diela na Trnávke.

Koľko času denne by deti podľa konkrétneho veku mali stráviť sledovaním televízie?

V tomto sa môžeme spoľahnúť na jednoduché pravidlo: čím menšie deti, tým menej času by mali tráviť pred televíziou. Predškoláci by nemali sledovať viac ako hodinu, mladšie deti najlepšie ešte kratšie, alebo aspoň s pauzami. Deti na základnej škole zvládnu sledovať dlhšie, no po každej hodine sa odporúča prestávka. Neznamená to však ani to, že môžu tráviť pred televíziou celé hodiny. Aj tu býva striedmosť prospešná.

Rodičia v dnešnej dobe často zapínajú televíziu už malým bábätkám. Púšťajú im rozprávky a detské pesničky, či rôzne videá z internetu. Je to pre batoľa vhodné?

Určite nie, lebo ich centrálna nervová sústava je ešte stále vo vývine, a tak môže byť pre ne záťažou spracovať napríklad zložitejšie vizuálne a zvukové podnety, akými bezpochyby sledovanie televízie je. U detí do troch rokov treba dávkovať takéto podnety veľmi opatrne, nakoľko ich vývin v neurovizuálnej oblasti ešte nie je ukončený.

Dnes už vieme, že obrazovky obsahujú modré svetlo, ktorého dlhodobé pôsobenie môže spôsobiť aj poruchy spánku, (modré svetlo ovplyvňuje reguláciu hormónov zabezpečujúcich spánok a bdenie), stres a pod.

O akých ďalších problémoch môžeme ešte hovoriť?

Časté sledovanie televízie či videí môže spôsobiť napätie a preťaženie centrálnej nervovej sústavy. To sa môže odraziť na tom, že deti sú podráždenejšie, niekedy prejavujú zvýšenú aktivitu a zhoršenú sústredenosť, sú úzkostnejšie, majú problémy so spánkom, zlé sny, unavené a suché oči alebo bolesti hlavy. Môže to byť záťažou, ktorá sa časom, v neskorších vývinových obdobiach, môže stať živnou pôdou a rizikovým faktorom prepuknutia psychických ťažkostí u detí. Deti potrebujú predovšetkým ľudský kontakt a ten im obrazovka televízie nemôže ponúknuť.

Ako by mali rodičia deťom regulovať sledovanie televízie?

Rodičia by mali regulovať nielen čas sledovania, ale dohliadať aj na relevantný a  vekovo adekvátny obsah. U mladších detí je to možné zabezpečiť lepšie. U tých, ktoré dostanú svoj prvý tablet, smartfón, či notebook, môžu pomôcť rodičom aj aplikácie slúžiace na ochranu, ako aj stanovenie a dodržiavanie jasných pravidiel používania.

Veľmi dobrým pravidlom tiež napríklad je nepoužívať a nepozerať mobilné zariadenie (vrátane sociálnych sietí) alebo televíziu pri spoločnom stolovaní. Okrem toho, že to narúša medziľudský kontakt, preťažuje sa aj naše telo, ktoré sa musí sústrediť nielen na prijímanie potravy, ale súčasne aj na čítanie, písanie, pozeranie, reagovanie, čo prináša napätie a zmätok, ktorý sa môže prejaviť neskôr v somatizácii, napríklad ťažkosťami s tráviacim či hormonálnym systémom.

Nie je dobré, ak deti sledujú televíziu tesne pred spaním

Na aké základné pravidlá by rodičia pri sledovaní televízie u detí nemali zabúdať?

Mali by si ustrážiť napríklad prestávky, pri ktorých si zmysly môžu vydýchnuť a na chvíľu sa upokojiť, ale určite nie je dobrou pauzou pozerať reklamu. Je dobré, ak je to čo i len trochu možné, uchrániť deti aj pred reklamami, nakoľko sú sugestívne a deti sú ešte veľmi ľahko ovplyvniteľné. Nie vždy sa to dá, ale určite je dobré, ak dieťa sleduje televíziu spoločne s rodičmi, ktorí môžu zasiahnuť, ak vysielajú nevhodnú scénu, prípadne môžu zistiť, či sa dieťa niečoho nezľaklo, upokojiť ho a dovysvetľovať náročnejšie obsahy.

Pri menších deťoch, kedy vyberáme ľahší program, stačí, keď niekde na pozadí beží rozprávka, ktorú vnímame aspoň periférne. Niekedy totiž vedia byť hrôzostrašné aj krátke kreslené rozprávky pre najmenšie deti, takže je dobré byť obozretný. Nie je dobré, ak deti sledujú televíziu tesne pred spaním.

Prejdime teraz konkrétne na rozprávky v televízii. Prečo ich deti tak milujú?

Je prirodzené, že deti milujú príbehy. V rozprávkach ide o boj dobra so zlom, kedy dobro vždy víťazí a veľakrát prinášajú aj veľa podnetov a zábavy. Tak ako deťom, aj dospelým prináša sledovanie rozprávok istú abreakciu, kedy môžu zabudnúť na ťažkosti dneška a aspoň na chvíľu uniknúť do sveta fantázie. Môže to byť, samozrejme, dobrým sluhom, ale aj zlým pánom.

Aké ďalšie pozitíva im môžu do života dať?

Sledovanie rozprávok rozvíja fantáziu, najviac však tie rozprávky a príbehy, ktoré počúvame – či už čítané rodičmi alebo z audionahrávok. Rozprávky, ako aj ostatné produkcie, ktoré deti sledujú v televízii, deti formujú, pretože sú veľmi ľahko ovplyvniteľné. Preto by sme mali dať pozor na to, aké programy im dovolíme sledovať. Deti sa skrze ne učia, aké správanie je dobré, aké, naopak, nie je dobré a má preto svoje následky. Učia sa aj hodnotám, ako budovať vzťah k druhým ľuďom, aj sami k sebe. Posilňujú ich nádej a vieru, že dobro vždy zvíťazí a že všetko je možné. Ponúkajú inšpiráciu a povzbudenie, že ak sa to podarilo nášmu hrdinovi z rozprávky, môže sa to podariť aj nám. Keď sa identifikujeme s hrdinami rozprávok, chceme byť ako oni a stať sa napríklad princom a princeznou, prebúdzajú sa naše najhlbšie túžby milovať a byť milovaný a hodný úcty a uznania.

Niektoré animované rozprávky nie sú vôbec vhodné pre deti

Prichádza čas Vianoc, ktorý je bohatý na množstvo vianočných rozprávok. Ktoré dnešné vianočné rozprávky sú podľa vás najvhodnejšie pre detského diváka?

Nedá sa povedať ktoré presne. Myslím, že žiadna rozprávka nie je úplne ideálna, tá ktorá deti na sto percent ochráni a prinesie len to dobré. Ale taký je život, tiež nám neprináša vždy iba to, čo je ľahko pochopiteľné, bezpečné a dobré.

V starších slovenských a českých rozprávkach môžeme naraziť na niečo, čo deti môže rozrušiť. Napríklad zubatá z Perinbaby, alebo čerti a pekelníci z českých rozprávok. Niektoré animované rozprávky nie sú vôbec vhodné pre deti, lebo sú plné akcie a zla. Tie však, ktoré sú vhodnejšie, niekedy nemusia byť pre menšie deti úplne pochopiteľné.

Samozrejme, že nám pri výbere môže pomôcť to, keď dopredu poznáme, čo deťom púšťame, ale to sa nie vždy dá zabezpečiť. Rovnako to, čo my považujeme za vhodné, môže naše deti rozrušiť, pretože každý z nás reaguje veľmi individuálne.

Ako by ste teda v tomto neľahkom výbere poradili rodičom?

Chcela by som povzbudiť rodičov, aby mali aj patričnú dávku slobody a dôvery, že ich deti si poradia. O to viac, ak majú podporujúcich rodičov, ktorí sú prítomní a ochotní sa s nimi rozprávať o rozprávkach a o ich pocitoch, ktoré z nich mali.

Dnes je bohatá ponuka aj rôznych rozprávok s náboženskou tematikou. Animované biblické príbehy, príbehy o svätých. Tie sú zrejme dobrou pomôckou k obohateniu ich duchovného života…

Áno, jednou z možností je deťom púšťať aj biblické príbehy, avšak mali by byť spracované veku primeranou formou. Tie môžu obohatiť svojich divákov aj o duchovný rozmer, vieru, dôveru v Boha, poznávanie toho, ako koná a aký je.

Podľa čoho môžu rodičia rozlíšiť, aké rozprávky nie sú vhodné pre ich deti?

V dnešnej dobe nie je vôbec neobvyklé, že predškoláci majú za sebou už aj „rozprávky“ pre dospelých, ako napríklad Pán Prsteňov, Harry Poter a podobne. To môže mať naozaj veľmi negatívny dopad na ich psychiku a ďalší vývin a môže spôsobiť u detí veľa úzkostných porúch. Je dôležité sledovať vekovú adekvátnosť pri filmoch a rozprávkach, ktorá by mala byť označená viditeľným spôsobom.

Je prirodzené, že deti – a priznajme si, že aj nás dospelých – fascinuje určité magično, pretože všetci túžime po svete, v ktorom sa nemožné veci stávajú možnými, preto sú tak obľúbené formáty fantasy a sci-fi. Avšak je veľmi otázne, či mágia v rozprávkach a filmoch má pozitívny vplyv na detského diváka.

Na čo ešte by si mali dať rodičia pozor?

Taktiež treba dať pozor aj pri mimoriadne akčných rozprávkach (aj animovaných), ktoré majú silné vizuálne efekty. Pre mladšie deti môžu byť záťažou aj 3D formáty a špeciálne vizuálno-auditívne efekty (podnety preťažujúce centrálnu nervovú sústavu). Sledovanie 3D formátov sa neodporúča pre deti mladšie ako šesť rokov. Ťažkosti pri sledovaní 3D vysielania môžu odhaliť vážnejšie ťažkosti so zrakom dieťaťa (napr. tupozrakosť).

Klasické ľudové rozprávky nahradili skôr moderné animované. Chýbajú dnes podľa vás deťom?

Určite áno. Ľudové rozprávky formujú deti v slovenskej kultúre a histórii, ako aj v základných hodnotách, ako sa správať úctivo k ostatným, zastať sa slabších, spravodlivosť, čestnosť, pracovitosť, pravdovravnosť, obetavosť, skromnosť a mnoho ďalších.  

Aký je najväčší rozdiel medzi týmito rozprávkami?

Myslím, že klasické ľudové rozprávky, keď sú spracované vo forme zvukových nahrávok, alebo hraných (vizuálnych) inscenácií, sú pre centrálnu nervovú sústavu detí ľahšie „stráviteľné“. Naopak, animované rozprávky ponúkajú veľké množstvo audio-vizuálnych podnetov, čo je pre deti na jednej strane veľmi lákavé, avšak môže ich to aj preťažiť. Animované rozprávky formujú deti aj v „modernejších“, aktuálnejších témach. Napríklad, že sme si všetci rovní a rovnako hodnotní, ako budovať svoje sebavedomie, používať svoje talenty, prijímať seba samých, aktívne riešiť problémové situácie, ako budovať a udržiavať priateľstvo.

Aj rozprávky môžu byť cestou, ako sa otvoriť viere

Ktoré konkrétne rozprávky ste v detstve radi pozerali vy?

Ja som vyrastala na Troch orieškoch pre Popolušku a Princeznej so zlatou hviezdou na čele. Z českej klasiky to je Byl jednou jeden král. Tieto rozprávky sme, samozrejme, pozerali aj s deťmi. Ale rovnako sme sa tešili z každej „disneyovky“, ktorá vyšla, no snažili sme sa zachovať vekovú primeranosť, prípadne v rozhovore sme následne poukázali na a „ošetrili“ zložitejší obsah.

Počas dospievania sa mi veľmi páčila rozprávka o princeznej Fantaghiro a dlhšie som nerozumela tomu prečo. Nedávno som na ňu narazila, tak som si ju s odstupom času znovu pozrela a zistila som, že nesie posolstvo, že aj ženy môžu dokázať to, čo muži. Aj napriek výsmechu a pochybnostiam ostatných sa dokážu postaviť osudu a bojovať za to, čo je pre ne dôležité. Myslím, že každý z nás potrebuje objaviť svojho hrdinu, ktorý ho inšpiruje a povzbudí k odvahe. A môže ho nájsť aj v rozprávkach.

Sledovali ste aj nejaké biblické príbehy?

Z biblických príbehov ma oslovil príbeh kráľovnej Ester, ktorá bola biblickou „princeznou Fantaghiro“. Svojou mimoriadnou odvahou, múdrosťou a pôvabom zachránila celý izraelský národ. Vybrala som si ju ako svoju birmovnú patrónku. Myslím, že aj rozprávky môžu byť cestou a prostriedkom k tomu, ako sa otvoriť viere.

Dnes je mojím hrdinom Ježiš. Verím, že nie je postavou z rozprávky či z biblického príbehu, ale je reálnym, prítomným a živým Pánom, ktorý je milujúci a pomáhajúci a chce pre nás to najlepšie. Je tým najlepším priateľom, tým, ktorému naozaj nič nie je nemožné.

Snímky: Archív respondentky