Organista Fabián Greš: Nie je správne, ak umelo zosilnený hlas organistu vytŕča nad ľudí v chráme
Fabián Greš má 20 rokov, pochádza z východného Slovenska a na rozdiel od svojich rovesníkov netrávi svoj voľný čas pri mobilnom telefóne či počítači, ale zlákal ho kráľovský nástroj – organ. Rozprávali sme sa s ním nielen o jeho službe organistu v kostole, ale aj o tom, aká dôležitá je spolupráca organistu s veriacimi a kňazom a aké najčastejšie chyby robia dnešní organisti počas svojej služby na svätej omši.
Fabián, kedy si po prvýkrát začal s hraním na klavíri a neskôr na organe?
S hraním na organe som začal ešte ako dieťa, keď som mal štyri roky. V našej rodine máme všetci veľmi pozitívny vzťah k hudbe. V kostole kedysi hral aj môj otec, starý otec a brat. Mamka sa zas zaujíma o gitaru a spev. Hudba ma jednoducho vždy obklopovala, či to už boli skladby od Bacha, piesne zo spevníka JKS, alebo ľudová hudba. Neskôr som nastúpil na základnú umeleckú školu v Humennom. Tam som najskôr chodil na keyboard a neskôr na organ. Vtedy sa ma ujal pán učiteľ Peter Franko, ktorý ma veľmi podporoval a inšpiroval. Pod jeho vedením som sa mohol rozvíjať a zúčastniť rôznych koncertov.
Aký je základný rozdiel v hraní na týchto dvoch hudobných nástrojoch?
Rozdielov je mnoho. Ľudia si často myslia, že je to to isté, keďže sa jedná o klávesový nástroj. Hlavný rozdiel je v tom, že organ vydáva svoj zvuk z píšťal, zatiaľ čo klavír tvorí svoj tón úderom kladivka na strunu. Ďalší rozdiel je v samotnom zvuku. Kým na klavíri sa intenzita zvuku stráca ihneď po údere do klávesov, na organe môže tón znieť nepretržite, až pokiaľ nepustíme klávesu. Organ môže mať tiež viacero manuálov a pedálov. Rovnako aj farba a sila daného tónu sa na organe realizuje zmenou registra, kým na klavíri hrá veľkú rolu spôsob úderov do klávesov.
Čím ťa organ tak veľmi zaujal?
Hlavne svojou pestrou paletou zvuku, ktorú ponúka, a tiež svojou majestátnosťou a vznešenosťou. Každý organ je unikátny, či už po zvukovej, alebo vizuálnej stránke. Hra na každom z nich prináša mnoho cenných skúseností a poznatkov, ktoré si so sebou organista odnáša.
Prečo vlastne kostol potrebuje organistu?
Úloha organistu v kostole je hlavne doprevádzať spev veriacich a zvukom organa ich podnecovať k spevu. Ďalšou úlohou je spolupráca s miestnym zborom, prípadne orchestrom. Je veľmi dobré, ak organista dokáže svojou hrou nielen doprevádzať spev, ale aj obohatiť liturgiu o rozličnú inštrumentálnu hudbu, či už ide o rôzne predohry k piesňam, alebo krátke improvizácie. Zručnejší organisti môžu liturgiu obohatiť hrou už skomponovaných skladieb autorov ako Bach, Buxtehude, Frescobaldi a mnoho iných.
Nemenej dôležitou úlohou je tiež hudobne vzdelávať aj samotných ľudí v kostole. Ide predovšetkým o učenie nových piesní, nápevov, prípadne odstránenie zlozvykov, ako napríklad nesprávne naučená melódia či zlý rytmus v piesni. Bohužiaľ, na túto vec mnoho organistov zabúda. Len veľmi malá hŕstka z nich sa venuje vzdelávaniu ľudí pred svätou omšou.
V akom chráme momentálne pôsobíš ako organista a kde všade si už mal možnosť hrať?
Momentálne pôsobím vo svojej rodnej obci Jabloň a tiež ako pomocný organista vo farnosti sv. Alžbety v Košiciach. Zahral som si napríklad v Dóme sv. Martina v Bratislave, vo Vyšehrade, v Bazilike sv. Jakuba, v Prahe, v Katedrále v Trogire, v Dóme sv. Štefana, vo Viedni, alebo v Katedrále sv. Mikuláša v Prešove, v Šaštín – Stráže, ďalej v Kežmarku či v Banskej Bystrici.
Je služba organistu náročná?
Je to veľmi individuálne, no pre mňa je to oddych. Mnoho organistov hráva v kostole v rámci svojho voľného času. Pre niektorých to môže byť náročné z časového hľadiska, hlavne popri zamestnaní a všetkých ostatných povinnostiach. Náročné to môže byť napríklad v prípade začiatočníka, keďže ešte nemá dostatok skúseností.
CIEĽOM ORGANISTU BY MALO BYŤ NAUČIŤ ĽUDÍ POČÚVAŤ ZVUK NÁSTROJA A OSAMOSTATNIŤ ICH V SPEVE
Organista doprevádza ľudí v kostole počas spevu. Nie je to pre neho potom náročné, keď s ním ľudia nespolupracujú a nezapájajú sa aktívne spievaním do liturgie?
Organisti sa v kostole stretávajú s mnohými situáciami. Niekde sa ľudia do spevu zapájajú, niekde sa nezapájajú tak intenzívne a niekde nespievajú vôbec. Ako organista som nesmierne rád, ak ľudia dokážu zaspievať akúkoľvek pieseň a radi sa pripoja k spevu. Dnes si už veľmi málo ľudí nosí do kostola spevník. Preto je dôležité zabezpečiť ľuďom buď texty na letáku, alebo iniciovať nákup spevníkov pre celý kostol do lavíc. Mnoho kostolov dnes používa obrazovky či premietací systém. Zabezpečiť ľuďom texty piesní je vždy plus.
Čo je ešte potrebné zabezpečiť?
Ďalej je dôležité, aby kňaz a organista vyzvali veriacich, aby sa nebáli a smelo sa pripojili do spevu. Vždy je lepšie, ak ľudia spievajú jednotne bez toho, aby čakali, kým zaznie hlas organistu zosilnený do mikrofónu. Mnoho organistov si nevie predstaviť, ako by to vyzeralo v praxi a boja sa zrealizovať tento krok. Samozrejme, je potrebné vždy posúdiť danú situáciu. Ak hráme v katedrále na bežnej omši cez týždeň, kde je veľmi málo ľudí, vtedy nie je zlé použiť mikrofón. No cieľom nikdy nemá byť prekričať ľudí svojím spevom. Nie je to správne a navyše sa tak vytráca jednota spevu, ak umelo zosilnený hlas organistu vytŕča nad ľudí v chráme.
Mnoho organistov si ani neuvedomuje, že jednou z príčin, prečo sa ľudia do spevu nezapájajú, je práve to, že organista odspieva všetko sám namiesto ľudí. Veriaci tak nemajú dôvod zapájať sa do spevu, ak vedia, že to za nich odspieva organista. Často sa potom stáva, že v niektorých kostoloch majú ľudia problém zaspievať aj jednoduché „amen“ bez toho, aby sa neozval hlas organistu. Všetko je to len o zvyku.
Čo by pomohlo vyriešiť tento problém?
Cieľom každého organistu by malo byť naučiť ľudí počúvať zvuk nástroja a tak ľudí osamostatniť v speve. Veľkú rolu tu zohráva najmä to, ak ľudí podporí hlavne kňaz a v úvode svätej omše ich sám vyzve, aby sa do spevu zapojili. Ďalšou možnosťou je to, ak sám organista urobí pred omšou krátky nácvik piesní. Osobne využívam práve tento spôsob a môžem ho všetkým organistom len vrelo odporučiť. Takýmto spôsobom sa mi podarilo naučiť ľudí, aby vnímali viac samotný zvuk nástroja a nie spev organistu z mikrofónu.
Aké ďalšie chyby robia ešte dnešní organisti?
Často počúvam aj to, že organisti prestali ľudí doprevádzať a začali ich zbytočne naháňať nezmyselne rýchlym tempom. V mnohých kostoloch počujem, že tempo hry je tak zbytočne rýchle a ľudia ani nestačia počas spievania s nádychmi. To má neskôr za následok to, že ľudia v kostole úplne prestanú spievať. Kostol tak môže byť síce plný ľudí, no spieva len zopár z nich. Preto odporúčam organistom, aby tempo piesní volili vždy rozumne. Aj preto, aby v ňom mohli pohodlne a jednoducho hrať, ale hlavne, aby sa v tomto tempe cítili dobre aj ľudia.
ODPORÚČAM ORGANISTOM, ABY SA OBOZNÁMILI AJ S MENEJ ZNÁMYMI PIESŇAMI A ŠÍRILI ICH VO SVOJEJ FARNOSTI
Máš aj svoje obľúbené piesne, ktoré rád hráš?
Jednotný katolícky spevník je naozaj veľmi pestrý. Mnohé piesne, ktoré sa u nás spievajú, sú známe aj v Česku, Poľsku, alebo Maďarsku. Je preto škoda, že mnoho pekných a jednoduchých piesní sa už nehrá. V repertoári mnohých organistov dominujú stále tie isté piesne dookola. Niektoré melódie majú svoj pôvod aj v Nemecku, ako napríklad JKS 11 – Hľa, anjel Pána vznešený. V JKS môžeme nájsť mnoho piesní zo starších spevníkov, ako Kancionál Aleluja (1917), Vojtech Wick – Nebeské hlasy (1924), alebo Cantus Catholici (1700), z ktorého pochádzajú tie najstaršie piesne, ako napríklad JKS 297 – Zavítaj z nebies výsosti.
Najvýznamnejším autorom, s ktorým sa v spevníku stretávame, je Mikuláš Schneider Trnavský. Jeho piesne patria k najkrajším a kompozične bezchybným dielam. Osobne mám vzťah takmer ku všetkým piesňam z JKS, každá má niečo do seba. Ak by som však mal vymenovať tie pre mňa najkrajšie, určite je to, JKS 72 – Počujte radosť utešenú, JKS 91 – Veselosť veľká, JKS 157 – Ó, môj Bože láskavý, alebo JKS 278 – Ó milí kresťania. Odporúčam organistom, aby sa oboznámili aj s menej známymi piesňami a šírili ich vo svojej farnosti.
Hranie počas Vianočného a Veľkonočného obdobia dá organistovi zabrať. Ktoré z týchto liturgických období máš ako organista najradšej?
Obe tieto obdobia majú svoje čaro. Osobne mám radšej Veľkonočné obdobie, najmä veľkonočné trojdnie. Práve vtedy majú obrady neobyčajnú atmosféru. Je to zároveň aj najnáročnejšie obdobie pre organistov. Najkrajšou časťou trojdnia je pre mňa Biela sobota.
Ako vyzerá spolupráca organistu a kňaza?
Veľmi sa odlišuje od jednotlivých miest a závisí to aj od toho, aký vzťah k hudbe má kňaz. Na Slovensku máme len veľmi málo kňazov, ktorí majú nejaké hudobné vzdelanie a dokážu tak lepšie porozumieť potrebám organistu. Mnoho z nich nemá na organistu nijaké špeciálne požiadavky a nepotrpia si na kvalite hudby v kostole. Vždy je dobré, ak kňaz a organista navzájom komunikujú. Dohodnú sa napríklad na piesni, ktorá má zaznieť, ak je nejaká príležitosť, alebo na tom, kto z nich zaintonuje Glóriu či Credo.
V našom kostole bolo vždy zvykom spievať na úvod len jednu strofu piesne, bez ohľadu na to, či bola omša cez týždeň, alebo cez sviatok. Keď som začal hrávať, dohodol som sa s kňazom, že v nedele a sviatky sa budú na úvod omše spievať dve strofy piesne. Odvtedy sa tento zvyk u nás uchytil.
Ďalší príklad môžem použiť na intonáciu spevu Glória. Vo väčšine kostolov je zvykom, že tento spev, rovnako ako už aj spomínané Credo, začína intonovať kňaz. Opäť som túto myšlienku začal konzultovať s kňazom, kde veľmi ochotne súhlasil, aby som tieto spevy začal intonovať ja. Odvtedy je to už natrvalo pevne zakotvené. Veľmi dobré je, ak kňaz ponechá organistovi voľnú ruku, či už pri učení piesní, nápevov, alebo výberu repertoára.
Boh ti dal talent. Je pre teba určite radosťou, že ním môžeš takto slúžiť, hrať a spievať Bohu na slávu…
Samozrejme, som veľmi vďačný za to, že mám tento dar a môžem ho ďalej rozvíjať aj na konzervatóriu, kde študujem. Každá nová skúsenosť a verejná interpretácia ma posúva vpred.
Vyskúšal si si aj hranie v Štátnej filharmónii v Košiciach. Aká to bola skúsenosť?
Áno, mal som aj túto možnosť, ale išlo len o koncerty v rámci školy, kde som spolupracoval s komorným orchestrom a ansámblom. Dúfam, že takýchto spoluprác bude v budúcnosti viac. Hrať vo filharmónii je vždy veľmi príjemný zážitok.
Kam by si sa vo svojej službe organistu chcel ešte v budúcnosti posunúť? Je stále čo zlepšovať?
Chcel by som ísť ďalej študovať novú literatúru a spoznávať nové skladby, nástroje a nabrať nové skúsenosti. Človek môže hudbu skúmať neustále. Vždy je na čom pracovať, čo objavovať a vylepšovať, či sa jedná o koncertnú, alebo duchovnú hudbu. Momentálne študujem na organe na Štátnom konzervatóriu v Košiciach. V budúcnosti plánujem študovať hudbu aj v zahraničí.