Andrea Ábelová: Keď bojujeme proti svojej cyklickosti, zbytočne nás to vyčerpáva a frustruje

Andrea Ábelová: Keď bojujeme proti svojej cyklickosti, zbytočne nás to vyčerpáva a frustruje

Ako nás ovplyvňuje naša cyklickosť? Prežívame obdobie panny, matky, čarodejnice alebo vedmy? Ako môžeme využiť bohatstvo a potenciál svojej cyklickosti? Odpovede na tieto otázky sme hľadali s Andreou Ábelovou, matkou ôsmich detí, ktorá nám prezradila, ako môžeme aj vďaka cyklickosti prežívať harmóniu vo svojom živote.

Kým je pre vás žena?

Napadá mi, že žena je vrchol Božieho stvorenstva. Keď Boh tvoril ženu, tak ju vyšperkoval do dokonalosti a zložitosti. A myslím si, že do značnej miery je žena, sama pre seba, tajomstvom. Do sveta prináša intuitívnu múdrosť, ktorá je veľmi tajomným doplnením mužskej racionálnej múdrosti. Má veľmi dôležitú úlohu pri tvorení vzťahov, prepájaní všetkého a vytváraní tepla domova. Na to, aby mohla využiť svoj potenciál, sa musím poznať.

Môže nám v sebapoznaní pomôcť aj poznanie našej cyklickosti?

Dlhú dobu bolo chápanie ženskej cyklickosti obmedzené iba na vnímanie menštruácie ako nutného zla. V období, keď som vyrastala, sa fázam cyklu nevenovala žiadna pozornosť a ženy žili do značnej miery odpojené od seba.

Ako sa táto odpojenosť môže prejavovať?

Ja som ju napríklad vnímala tak, že som bola zo seba sklamaná. V predovulačnom alebo ovulačnom období som bola plná plánov. Dala som si rôzne predsavzatia. A o pár dní neskôr, po ovulácii, som sa dostala do stavu, že som bola rada, keď som vstala z postele. Všetky moje plány stroskotali. Obviňovala som sa z toho, že som nedodržala to, čo som si naplánovala. Vyčítala som si, že nikdy pri ničom nevydržím.

Takže nám vnímanie cyklickosti môže pomôcť byť k sebe milosrdnejšie?

Áno, veľmi nám môže pomôcť, ak vieme, že to, čo prežívame, je prirodzené. Každá fáza cyklu má svoje špecifiká. Ak ich poznáme a žijeme v harmónii s tým, kým sme, tak dokážeme objaviť krásu a bohatstvo cyklickosti a využiť jej obrovský potenciál.

Je v dnešnej dobe zameranej na výkon ťažšie ako kedysi žiť v harmónii so svojím cyklom?

Určite je to iné a asi aj ťažšie, ako keď sme žili spätí s prírodou. Je napríklad vedecky dokázané, že ženy z prírodných kultúr, ktoré žijú viac v exteriéri ako v interiéri približne rovnako menštruujú aj ovulujú. Ich cyklus súvisí s fázami Mesiaca, menštruácia prebieha vo fáze novu a k ovulácii dochádza pri splne. Tento vplyv mesiaca na naše telo je však už narušený.

V týchto kultúrach teda ženy menštruovali naraz?

Áno, čas menštruácie prežívali v rovnakom čase, v niektorých kultúrach dokonca oddelené od ostatných. Ženy vtedy túžia byť ponorené do seba. V tomto období je pre nich ideálne byť v kruhu žien, v hlbokom zdieľaní s osobami, ktoré prežívajú to isté. V dnešnej dobe prežívame svoju cyklickosť často samé, oddelené od iných žien.

V dnešnej dobe to už nie je možné…

Naša kultúra je už dlho veľmi silno zameraná na výkon, prevláda v nej to racionálne zadefinovateľné a tak nejaké spomalenie v niektorých obdobiach cyklu nedostáva priestor. Keď sa spoločnosť vychýli nejakým smerom – v tomto prípade k racionalizmu a mužskému zameraniu na výkon –, tak potom prichádza snaha nahradiť to chýbajúce. Bohužiaľ, často ide o snahu, ktorá sa spoločnosť snaží vychýliť na úplne opačnú stranu. (Aj pri vnímaní ženskej cyklickosti sú smery, ktoré idú už do ezoteriky.)

Andrea Ábelová: Keď bojujeme proti svojej cyklickosti, zbytočne nás to vyčerpáva a frustruje

ŠTYRI TVÁRE ŽENY

Aká je ženská cyklickosť?

Zaujímavé je, že ženský cyklus trvá okolo 28 dní, teda približne jeden lunárny mesiac, aj to nám prezrádza, ako veľmi sme spojení s prírodou. Keď som začala rozmýšľať nad naším cyklom, tak som objavila, že ženský cyklus zodpovedá aj štyrom životným fázam, ktoré žena vo svojom živote prežíva. Sú to obdobie panny, matky, čarodejnice a vedmy.

Čím sa vyznačujú jednotlivé fázy?

Fáza panny je jediná, ktorá má presne ohraničený začiatok – prvou menštruáciou, menarché. To všetko, čo dievča zažilo pred menštruáciou, ju formuje a príde obdobie, kedy sa k tomu vráti a bude sa tomu venovať. Spravidla však nie v tejto fáze. Ak však bolo prostredie, z ktorého dievča vyšlo, veľmi nezdravé, môže jej spôsobovať problémy už v tomto období.

Čím sa obdobie panny vyznačuje?

V normálnych prípadoch je to veľmi dynamické obdobie. V tomto období sú ženy najviac zamerané na výkon. Ich vnímanie sa najviac približuje tomu mužskému – racionálnemu. Túžime po vedomostiach, vytyčujeme si ciele. Zároveň však túžime po vzťahoch, hľadáme si životného partnera. Obdobie panny je fázou jarného obdobia, kedy sa všetko chystá na plodenie.

Plodenie už asi súvisí s obdobím matky…

Áno, aj keď začiatok tejto fázy už nie je presne daný. Nemusí to byť pôrodom prvého dieťaťa. Matkami sú aj ženy, ktoré nikdy nerodili. Je to však obdobie leta – obdobie plodnosti. V tejto fáze sa cítime veľmi dobre, dominuje tu potreba založiť si rodinu, vytvárať teplo domova, prinášať ovocie. Pre matku sú dôležité vzťahy – starostlivosť a neha.

A potom prichádza obdobie jesene?

Áno, obdobie jesene nazývame aj obdobím čarodejnice. A je to celkom priliehavý výraz. (Úsmev) Žena je v tomto období tvorkyňou a ničiteľkou zároveň a prechádza veľmi dôležitými procesmi. Je to obdobie, v ktorom sa k slovu dostáva vnútorné dieťa, ktoré v nás je ukryté. Vychádzajú na povrch mnohé zranenia z detstva, ťažké situácie a prichádza možnosť sa s nimi vyrovnať. V tejto fáze dochádza k rozlišovaniu, čo v nás je povolané k životu a čo máme nechať zomrieť.

A posledné obdobie?

To je obdobie zimy, kedy nastáva pokoj, akési zmierenie. Je to čas vedmy – teda múdrej stareny. Žena je viac ponorená do seba, veci, ktoré mali zomrieť, už nechala odísť. A vďaka tomu získava pokoj a veľkú hĺbku intuitívnej múdrosti.

Keďže tieto obdobia nie sú úplne ohraničené, ako môžeme vedieť, v ktorom sa nachádzame?

Obdobia sa navzájom prelínajú a niekedy prevláda jedno, inokedy druhé. Častokrát ani samy nevieme, kde vlastne sme. Prebiehajú v nás rôzne procesy. Toto sú fázy života ženy, rovnaké fázy zažívame aj v rámci každého jedného cyklu.

FÁZY ŽENSKEJ CYKLICKOSTI

Ako tomu môžeme rozumieť?

Fázu panny zažívame v predovulačnej, „jarnej“ fáze, všetko v nás vtedy smeruje k životu, k rozpuku. Sme zamerané na vzťahy, chceme nadväzovať kontakty, vnímame krásu sveta ale sme najviac disponované vnímať aj svoju vlastnú krásu. Možno sa nám dokonca podarí pripustiť, že môžeme byť pekné. Je to obdobie, v ktorom často plánujeme, stanovujeme si ciele, dávame si predsavzatia.

A potom príde ovulácia…

V období matky dosahujeme vrchol, cítime sa dobre, vyžarujeme feromóny, sme jednoducho príťažlivé. Naše okolie na nás reaguje. Celé naše telo je pripravené na počatie. Prežívame svoju sexualitu veľmi intenzívne, túžime po mužovi. V tomto období prežívame „leto“, a charakteristické pre neho sú materská neha a starostlivosť.

A potom sa ocitneme v predmenštruačnej fáze…

Áno, prichádza „jesenná“ fáza– fáza čarodejnice – a my sa prestávame cítiť dobre. Všetky naše plány stroskotávajú, vzdávame sa predsavzatí. Niekedy je pre nás ťažké už iba vstať z postele. Ponárame sa viac do seba a začínajú sa nám ukazovať veci, ktoré sú v nás hlboko ukryté. Často vychádzajú na povrch ťažké a bolestivé veci. Do popredia sa dostáva intuitívne vnímanie.

V tomto období sa však môže prejavovať hlboká tvorivosť. Z fyziologického hľadiska v tejto fáze odumiera vajíčko a presne to isté sa deje aj na psychickej úrovni. Začíname triediť, čo nám už neprináša život, čo máme nechať zomrieť a odísť.

A potom príde obdobie „zimy“…

S menštruáciou prichádza obdobie vedmy, v ktorom odchádza všetko, v čom nie je život a čo nevedie k životu. Deje sa to na fyziologickej aj psychologickej úrovni. Je to obdobie ticha a intuitívnej múdrosti. V tomto období žena túži byť sama so sebou. Potrebuje oddych, rovnako ako príroda oddychuje v zime.

Prečo je dobré tomu rozumieť?

Pre nás ženy je typické chápanie súvislostí. Túto schopnosť majú muži iba výnimočne, zväčša až keď dosiahnu nejaký stupeň duchovnej zrelosti. Je výsadou žien. Samé na sebe môžeme sledovať, ako všetko so všetkým súvisí a ako sa všetko k všetkému vzťahuje a aký súzvuk a poriadok to vytvára.

Ak zistíme, ako funguje naša cyklickosť a spoznáme jej zákonitosti, tak vieme, že sa s nimi nedá bojovať. Nemá to zmysel, iba nás to vyčerpáva a frustruje. Dôležité je naučiť sa využiť potenciál a bohatstvo obdobia, v ktorom sa práve nachádzame. Nie vždy sa to dá. Dnešný svet neberie ohľad na naše pocity a potreby.

Ako je to so ženou, ktorá stratí cyklickosť, príde do obdobia menopauzy?

Tento prechod nastáva v období čarodejnice – tvorkyne a ničiteľky zároveň. Je veľmi dôležité, ako sa žena s touto fázou vyrovná, či v nej preváži ničiteľka a ostane čarodejnicou do smrti, alebo vyhrá tvorkyňa a stane sa vedmou.

Ako sa to deje?

Na to, aby sa stala táto premena, je potrebné vstúpiť do procesov sebapoznania a triediť to, čo nás vedie k životu a to, čo treba nechať zomrieť. To, čo potrebuje zomrieť, je naše ego, ktoré je plné rôznych nárokov. Tie sú spôsobené zraneniami, ktoré sme v živote prežili. Bez toho, aby sme si to uvedomovali, si náš mozog vytvára predstavu, ako sa majú veci diať, aby nás nič nebolelo. Sú to však iba ilúzie, ktoré majú charakter závislosti.

Postupne spoznávame svoje zranenia a nechávame zomrieť naše ego (strácame nároky). S každým nárokom, ktorý sa nám podarí odstrániť, sa stávame viac sebou a získavame múdrosť. Mne osobne sa zdá toto obdobie najfascinujúcejšie a najdynamickejšie.

Znie to ako celkom náročné obdobie…

Častokrát je to obdobie, kedy máme pocit, že už všetko pekné máme za sebou. Už nie sme mladé, štíhle, príťažlivé. Je v tom však istá rovnováha – navonok akoby strácame, ale vnútorne máme veľký potenciál nadobudnúť niečo veľmi cenné.

My ženy sme nositeľkami vnútornej intuitívnej múdrosti, vidíme veci v súvislostiach, prinášame život, rozlišujeme, čo nechať zomrieť a čomu treba napomôcť k životu. Ženy vo fáze čarodejnice boli často pôrodnými babicami a sprevádzali mladšie ženy a odovzdávali im svoju múdrosť.

Chýba nám dnes tento rozmer?

V dnešnej dobe to veľmi chýba. Existuje múdrosť, do ktorej sa dá vrásť iba vekom, životnými skúsenosťami. Je úžasné, keď sa o takúto múdrosť môžu ženy deliť s mladšími ženami a dievčatami, ktoré tak nemusia na všetko prichádzať samé. Múdrosť môže byť aj odovzdávaná.

Andrea Ábelová: Keď bojujeme proti svojej cyklickosti, zbytočne nás to vyčerpáva a frustruje

AJ V POHĽADE NA NAŠU CYKLICKOSŤ POTREBUJEME DOZRIEVAŤ

Kedy je dobré hovoriť s dievčatami o ženskom cykle?

Pri mojich štyroch dcérach som prišla na to, že veľmi dôležitý je vek. Rozprávať sa o cyklickosti s 13/14-ročným dievčaťom v puberte nemusí byť najlepší nápad. Obdobie dospievania má svoje úskalia, hlavne vo vzťahu mama a dcéra. To, čo povie mama, môže byť trápne len preto, že to povedala mama. U najmladšej dcéry som to posunula na vek 10 rokov a bola som veľmi spokojná. V tom období je pre dievča mama ešte stále hviezda.

Ako by sme mali hovoriť o cyklickosti, aby ju naše dcéry nevnímali iba ako nutné zlo?

Asi záleží od toho, ako to samotná žena prežíva. Ak prežíva menštruáciu ako nutné zlo, ktoré musí vydržať každý mesiac, tak o tom zbytočne bude pekne rozprávať. Ale aj v pohľade na našu cyklickosť potrebujeme stále dozrievať. Keď si niečo pekné uvedomíme a objavíme múdrosť Božieho stvorenstva na našom tele, tak je dobré, ak sa o to dokážeme podeliť so svojimi dcérami.

POZVANÉ VRASTAŤ DO HARMÓNIE

Čo nám o Bohu môže prezradiť naša cyklickosť?

Prvé, čo mi napadá je, že má zmysel pre humor. Myslím si, že je to tajomstvo. Faktom však ostáva, že Boh tvorí cyklicky. Štyri ročné obdobia, fázy mesiaca, príliv a odliv, cykly zvierat… Jednoducho všetko je cyklické… Len u mužov neviem prísť na to, v čom je tá cyklickosť. (úsmev)

Ženy sú nestále a vo svojom stále sa meniacom svete potrebujú oporu stálosti muža, ktorý nie je až taký komplikovaný. Nemá potrebu sa vo veciach vŕtať. Pre mužov je veľmi ťažké pochopiť ženskú komplikovanosť. V podstate sa iba potrebujú zmieriť s tým, že sa to nedá. Je úžasné, keď sa naučia pri žene stáť a počúvať ju, aj keď jej nerozumejú. Lebo to žene úplne stačí.

Naša cyklickosť ovplyvňuje naše prežívanie. Ovplyvňuje aj náš vzťah k Bohu?

V raji sme boli stvorení tak, aby sme žili v štyroch harmóniách, s Bohom, sami so sebou, s druhými ľuďmi a so všetkým stvorenstvom. Tieto harmónie mi sedia do konceptu štyroch období cyklu.

Znamená to, že v každom období cyklu sme vnímavejšie na inú harmóniu?

Áno. V „jarnom“, predovulačnom období sme veľmi citlivé na krásu života. V tomto období sme najviac otvorené kontemplovať krásu stvorenstva. Dôležité je však do toho zahrnúť aj svoju krásu. S tým máme my ženy často problém.

Môžeme sa zamýšľať nad tým, ako nás vidí Boh. Často sa cítime škaredé a máme problém prijať to, ako vyzeráme. Aj modlitba, kedy sa snažíme vnímať Boží pohľad na nás, môže byť cestou k uzdraveniu. Moja skúsenosť je taká, že ak sa rozhodneme pozerať na svoju krásu, tak nám Boh začne ukazovať rôzne vrstvy našich zranení, ktoré potrebujú jeho dotyk. Sú to prekážky, ktoré nám bránia naozaj ho milovať. A keď tie prekážky odstraňujeme, posúva nás to k zrelosti.

Viete nám povedať nejaký konkrétny príklad?

Boh mi ukázal, že sa neviem brániť, nechám si od ľudí ubližovať a ani mi len nenapadne vzoprieť sa. To mi prezradilo, že si nie som vedomá svojej dôstojnosti. A viedlo ma to k rozhodnutiu naučiť sa obrániť. A tým, ako sa to učím, sa posúvam o kúsok vpred. Viac si uvedomujem svoju dôstojnosť.

Ako na nás vplývajú ostatné fázy?

V „letnej“, ovulačnej fáze sme naozaj otvorené pre vzťahy, disponované na veľmi hlboké rozhovory. Je to fáza, ktorej zodpovedá harmónia s ľuďmi. Aj v kontakte s druhými ľuďmi môžeme zažívať Božiu prítomnosť. Hlboké zdieľania môžeme tiež zaradiť do modlitby.

Ako ovplyvňuje predmenštruačná fáza náš vzťah s Bohom?

V predmenštruačnom období sa do popredia dostáva práca s naším egom. Sme povolané k harmónii so sebou samou. Snažíme sa uveriť Božej pravde o nás, tomu, že naša hodnota je v Bohu, aj keď pre tento svet možno nedosahujeme dostatočné výkony.

A počas menštruácie?

A vo fáze menštruácie je žena v pokoji. Prežíva stíšenie Je veľmi dobre disponovaná na hlbokú kontemplatívnu modlitbu Boha.

Takže v rámci cyklu môžeme zažívať všetky harmónie?

Áno, môžeme ich zažiť, ale čo je ešte dôležitejšie, potrebujeme do nich vrastať. Pretože tieto štyri harmónie sú ako spojené nádoby. Keď naozaj napĺňate jednu, privádza vás to k práci na ďalších troch. A to je naša životná cesta – vrastať do harmónie so stvorenstvom, druhými ľuďmi, sebou samou a Bohom. A keď začína dochádzať k prieniku medzi týmito harmóniami, vtedy sa žena stáva vedmou.

Tým sa však jej rast nekončí. Naďalej pokračuje v procese, ktorý je akoby nekonečný. Ale už na tomto svete do neho môžeme vstúpiť a stávame sa vďaka nemu zrelými a prinášame do tohto sveta niečo veľmi vzácne a obohacujúce.

Rozhovory+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00