Skrz oko umelcov (1): Tajomstvá Veľkej noci na plátne

Máte radi umenie a obrazy? A viete, aké symboly ukrývajú? Pozrieme sa na Veľkonočné trojdnie skrz oko maliarov.

EcceHomo, Antonio Ciseri

Na prvý pohľad vidíme obyčajnú scénu s odsúdencom, ktorého súdi miestodržiteľ, kdesi v Rímskej ríši. No keď sa pozrieme bližšie a pozornejšie, uvidíme Ježiša Nazaretského, tak znelo jeho meno. Vidíme tiež Piláta Pontského a jeho manželku, ktorá ho nedávno upozorňovala, aby neodsúdil tohto človeka: Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“(Mt 27,19) Poďme si trochu rozobrať na drobné túto scénu, čo všetko sa v nej odohráva.
Môžeme vidieť aj radcov a služobníctvo Piláta, ako sleduje rozbúrený dav. A čo ten dav? Kričí, žaluje, dokonca sú niektorí ľudia aj na strechách budov, aby túto scénu dobre videli a bolo ich počuť. Niekde tam uprostred davu stojí aj Mária so ženami a Jánom. A čo Ježiš? Stojí tam polonahý, so sklonenou hlavou, tŕňovou korunou na hlave, zviazaný a odetý do purpuru. A Pilát stojí vedľa neho, díva sa na dav, ktorému naznačenou gestikuláciou ukazuje na muža so slovami „Hľa, človek!“ a hneď potom sa pýta davu, čo má urobiť s týmto mužom, človekom. A dav odpovedá: „Ukrižuj!“ Stráž aj služobníctvo sú prekvapené, muž úplne na kraji vpravo sa len pozerá, koľko sa tu zišlo ľudí. S napätím očakávajú, čo bude nasledovať. Sadne si Pilát na súdnu stolicu (Lithostrotus), doplnenú o honosnú kožu z tigra a vyriekne, že je tento človek nevinný? Predstavuje si, ako už tento človek nebude vyzerať ako človek, ale bude strýznený? Jeho manželka už začína tušiť, čo sa práve udeje, preto sa rezignovane a zronene opiera o svoju slúžku. Slúžka je pravdepodobne oddaná svojej pani, ktorá jej dôveruje, preto s ňou na plnej čiare súcití.
Antonio Ciseri, švajčiarsko-taliansky maliar 19. storočia vykreslil nádherne túto scénu. Zameral sa na dôležité detaily, ktoré dopĺňajú dielo a dodávajú mu presvedčenie o scéne, ktorá sa veľmi približuje realite. Stĺpom uprostred námestia, na ktorom sú znázornené víťazstvá Rímskej ríše, dáva najavo veľkú moc, ktorú ríša vtedy mala aj nad Jeruzalemom.

La Pieta, William AdolpheBouguereau

Od vyrieknutia rozsudku prechádzame k smrti Ježiša Krista. Ježiš je už mŕtvy, jeho polonahé mŕtve telo vysilené od ukrižovania a mučenia leží v náručí jeho matky. Tá ho doslova zviera vo svojom náručí a díva sa priamo pred seba. Jej pohľad akoby naznačuje, aby sme sa zahľadeli na jej Syna a súcitili sme s jej stratou. Mária má zronený pohľad, oči podmyté krvou od nedostatku spánku a celkovej vyčerpanosti. Jej jediného Syna nemilosrdne pred jej očami zavraždili. A čo postavy okolo nej? Tie znázorňujú anjelov. Teda celé nebo spolu s Máriou narieka nad smrťou Ježiša. Anjeli si nad touto pohromou zakrývajú oči, skladajú ruky či odvracajú pohľad. V dolnej časti obrazu môžeme vidieť nádobu s vodou, handrami a špongiami, ktoré sú nasiaknuté od krvi z jeho tela. Na bielom plátne, ktoré je pod nádobami, vidíme červené škvrny krvi a tŕňovú korunu, ktorú mal Ježiš na hlave. Teda je po všetkom. Telo je pripravené na uloženie do hrobu.
Francúzsky maliar 19. storočia, predstaviteľ neoklasicizmu, William Adolphe Bouguereau znázornil podľa svojich predstáv, ako mohla vyzerať Pieta, teda zbožnú spomienku na zomrelého Ježiša Krista. Vyjadruje žiaľ matky, ktorá stratila syna, ale aj neba a samotného nebeského Otca nad stratou svojho Syna.

Pohreb Ježiša, TizianoVecelli

Dielo od renesančného maliara Tiziana Vecelliho znázorňuje už samotný akt pohrebu Ježiša Krista. Z postoja postáv môžeme vyvodiť záver, že tak, ako sa píše v Písme, pohreb museli vykonať rýchlo, aby sa všetko stihlo do začiatku veľkého sviatku Židov. Vecelli vyobrazil túto bolestnú scénu s citom pre detail na zronené tváre účastníkov a použitím pochmúrnych odtieňov farieb.

Na obraze môžeme vidieť samotného Ježiša, ktorý má zničené telo. Na tvári vidno zreteľne zranenia od tŕňovej koruny, na tele vidíme prebodnutý bok, dlane a časť z prebodnutých chodidiel. Jeho nevládne telo sa snaží zabaliť a uložiť jeho matka, Mária, ktorá ho pridržiava za ľavú ruku. Ježišova hlava spočíva na Jozefovi z Arimatey, súdiac podľa jeho oblečenia a dlhej brady. Na obraze môžeme vidieť ešte Máriu Magdalénu či učeníka Jána – je to pravdepodobne predná postava, ktorá drží Ježišove nohy. V pozadí tejto scény môžeme vidieť Jeruzalem, ktorý pôsobí tiež pochmúrne.

LeSaintesFemmes au Tomebeau, William AdolpheBouguereau

Pri tomto obraze sa znovu vrátime k francúzskemu maliarovi Williamovi Adolphovi Bouguereauovi.Z názvu tohto diela môžeme vyvodiť aj jeho predmet – Sväté ženy pri hrobe. Môže ísť o Máriu Magdalénu a Máriu Jakubovu, o ktorých sa píše v evanjeliu podľa Marka: Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. (Mk 16,1)

Ženy majú na sebe smútočnú tuniku. Šli predsa pomazať Ježišovo mŕtve telo. Scéna obrazu nám zobrazuje ženy stojace pred hrobom, ktorý má odvalený kameň a z hrobu nejde temnota, ako by sme očakávali. Ide z neho veľké svetlo, v ktorom sa vyníma anjel. Z jeho postoja môžeme vyčítať evanjeliovú otázku Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Ženy sú prekvapené, zarazené. Kľačiaca žena sa so zalomenými rukami díva na anjela. Vo výzore sa jej zračí zmätenosť, priam údiv – čo sa to stalo, kde je ich Učiteľ? Druhá žena, ktorú vidíme od chrbta, sa neveriacky díva smerom do hrobu a kľačí za kameňom, akoby sa bála priblížiť bližšie. Nádoba z jej ruky môže čoskoro spadnúť od toľkého prekvapenia. A posledná žena, stojaca pri vstupe do hrobu, sa len pridržiava, aby nezamdlela a spracovala informáciu, ktorú im zvestoval neznámy muž v bielom rúchu. Azda to môže byť pravda, aby náš Pán skutočne vstal? Na jej tvári sa objavujú slzy aj pochybnosti. Žena už má dosť z udalostí, ktoré sa pominulé dni stali a teraz ešte toto. Čo ak Ježišovo telo len ukradli?

Bouguereau nádherne znázornil v tomto obraze ľudskosť a krehkosť našej viery samej. Ako je niekedy náročné až priam udivujúce veriť a pokračovať ďalej.

Máme za sebou sviatky Veľkej noci, no Veľkonočné obdobie ešte neskončilo. Rok čo rok si pripomíname najväčšie tajomstvo našej viery. Zamyslime sa, či nie sme aj my ako ženy z tohto obrazu – veríme, že Pán skutočne vstal zmŕtvych? Veríme, že nám priniesol vykúpenie, alebo iba neveriacky hľadíme do prázdneho hrobu?

Snímky: wikipedia