#Čnosti: Obdivujeme ich na iných, no sami máme problém ich žiť

#Čnosti: Obdivujeme ich na iných, no sami máme problém ich žiť

Hoci všetky čnosti pramenia v Bohu, netýkajú sa len veriacich ľudí, ale sú záležitosťou každého človeka. Venujú sa im lídri v rôznych oblastiach a tvrdia, že dôvera v človeka vychádza z jeho charakteru, ktorý je tvorený práve rôznorodými čnosťami. Pozrieme sa spoločne na to, ako vidí čnosti pápež František, a oslovili sme aj kňaza Pavla Fedorka.

Čnosť alebo cnosť – oba výrazy majú pôvod v slove česť a sú spisovné, no v praxi sa používa podoba čnosť vo sfére cirkevnej komunikácie a variant cnosť v iných komunikačných oblastiach.

Katechizmus Katolíckej cirkvi opisuje čnosť ako trvalú a stálu dispozíciu konať dobro. ,,Umožňuje človekovi nielen konať dobré skutky, ale aj dávať zo seba samého to najlepšie. Čnostný človek so všetkými svojimi zmyslovými a duchovnými silami smeruje k dobru, ide za ním a volí si ho v konkrétnom konaní. Cieľom čnostného života je stať sa podobným Bohu.“(KKC 1803) Sú to ľudské postoje, niečo, čo ovplyvňuje správanie človeka, či už je veriaci, alebo nie.

Čnosti budujú ľahkosť života, sebaovládanie, radosť, morálne dobrý život… Sú to takí pomocníci, ktorí nám pomáhajú v bežnom fungovaní života, mali by nás viesť k tomu, aby sme si pomáhali navzájom a boli si zdravo vedomí toho, čo máme a prijímali veci, ktoré sú dané. O tom hovorí aj modlitba sv. Tomáša Akvinského: „Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.“

STRÁŽIŤ SI SRDCE

Sv. Otec František spomína v cykle katechéz Neresti a cnosti, že ak uvažujeme o čnostiach, môžeme sa vrátiť na začiatok Biblie, kde sa stretávame s prvotným zlom a pokušením. Zlo v človeku sa neukazuje ako konkrétny čin, zlý skutok, ale začína oveľa skôr, už keď sa človek začne zaoberať myšlienkou, ktorá prináša pochybnosti. Necháme sa oklamať peknými rečami, zasekneme sa v predstavách či myšlienkach a nakoniec sa chytíme do pasce týchto lichôtok.

Sv. Otec zdôrazňuje, že s diablom, sa nedá viesť dialóg. ,,Buďte opatrní!” hovorí pápež František. Nemôžeme s ním vyjednávať, pretože je ľstivejší (Zjv 12,9). Ani Ježiš so zlým nikdy neviedol rozhovor, ale vyhnal ho. Keď bol na púšti, odpovedal len Božím slovom. Keď príde pokušenie, zatvorme svoje srdcia. Strážiť si srdce je aj odporúčanie rôznych púštnych otcov a svätých. Aj v Písme sa píše: ,,Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.” (Prís 4, 23)

Okrem ľudských čností poznáme aj božské, ktorým sa my ľudia počas života snažíme čo najviac priblížiť. Sú nám známe z Listu Korinťanom: viera, nádej a láska. Tieto čnosti sa vzťahujú na Boha, no ľudské čnosti z nich vychádzajú. ,,A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.” (1 Kor 13, 13)

O láske toho už bolo veľa povedané a stále by sa dalo rozprávať. Avšak veľmi peknú a jasnú odpoveď na to, čo je láska, aká je, nájdeme aj v spomínanej kapitole Sv. písma. Láska je… Skúsme si za lásku dosadiť vlastné meno:

______ je trpezlivá/trpezlivý,

______ je dobrotivá/dobrotivý;

______ nezávidí,

______ sa nevypína,

______ sa nevystatuje,

______ nie je nehanebná/nehanebný,

______ nie je sebecká/sebecký,

______ sa nerozčuľuje,

______ nemyslí na zlé,

______ sa neteší z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.

______ všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Vieme to o sebe povedať? Som ja trpezlivý? Nerozčuľujem sa?

Okrem lásky, viery aj nádeje vidíme v hymnuse ukrytú trpezlivosť, dobrotu, veľkodušnosť, pokoru, skromnosť, úprimnosť… a to všetko zakorenené práve v božských čnostiach. V nasledujúcich častiach seriálu si preto budeme hovoriť práve o týchto menej známych čnostiach.

BYŤ AKO JEŽIŠ

Aký návod ponúknuť na čnostný život? Podľa čoho sa riadiť? Na tieto otázky, ako žiť čnosti, nám odpovedal o. Pavol Fedorko:

Odkedy si človek uvedomuje vlastnú existenciu, zamýšľa sa aj nad tým, ako správne prežiť svoj život, ako byť úspešným. Počúvame mnohé návody, vznešené myšlienky, aký je ideál človeka a predsa málokto podľa tohto ideálu žije. Sv. Augustín hovorí takýto príklad: Predstavte si klauna v cirkuse. Všetci sa z neho smejú, získa si veľké publikum, tlieskajú mu, má úspech. Ak by sme sa však opýtali ľudí, kto by chcel byť takýmto klaunom, málokto sa prihlási.

Podobne je to s ľuďmi. Pán Ježiš nám ponúka krásne ideály, veriaci aj neveriaci ich obdivujú. Ježiš má vo svete úspech, veď dobrých, čnostných ľudí máme radi. Málokto však chce Krista napodobňovať. Človek, ktorý chce úprimne nasledovať Krista, je akoby klaunom, ktorého obdivujeme, ale nechceme sa mu podobať. Vždy si vieme nájsť množstvo dôvodov, prečo nebyť čnostní, poctiví, statoční, láskaví, obetaví, striedmi, srdeční…

Navonok si tieto čnosti vážime, ale v skutočnosti si neraz vyberáme iba to, čo sa nám práve hodí. Niekedy sme prehnane prísni, inokedy príliš láskaví. Za tých, na ktorých nám záleží, by sme obetovali všetko. K tým, ktorých nemáme radi, sa správame veľmi arogantne.

Skúsme mať vždy pred očami Krista a často sa pýtať, čo by robil na mojom mieste Ježiš. Keď nám iní ubližujú, predstavme si Krista, ktorý sa modlí za svojich katov. Keď si myslíme, že musíme iného odsúdiť, pozrime sa na Krista, ktorý hovorí hriešnici: ,,Ani ja ťa neodsudzujem, choď a viac nehreš!” Keď sa v našom srdci hromadí nenávisť voči iným pre ich poklesky, povedzme si v srdci: ,,Pane Ježišu, ty si vošiel k mýtnikovi, ktorého druhí nenávideli.”

Žiť čnostným životom znamená nasledovať Krista, a ak chceme nasledovať Krista, musíme poznať Sväté písmo, aby sme mohli konať tak, ako konal on.

Autor: Karolína Smolinková

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00